Aj keď je spánok nevyhnutnou súčasťou nášho života, veľmi často mu nevenujeme dostatok pozornosti. Človek strávi spánkom až 1/3 života, avšak mnohí z nás stále nechápu zložitosť a dôležitosť tejto činnosti. Vravíme to už malým deťom – počas spánku sa naše telo „opravuje“, regeneruje a dopĺňa si energiu. Vďaka dostatku spánku sa ráno budíme svieži a oddýchnutí, a pripravení na ďalší deň. Prečo na to v dospelosti zabúdame?

Spánok je najmä o regenerácii, ale rovnako má ďalšie fascinujúce účinky, ktoré vás môžu prekvapiť. Tu sú niektoré z nich:

Nevyspatý mozog sa správa ako opitý

Určite ste si všimli, že po prebdenej noci sa vaše myslenie akoby zahmlieva a vaše reakcie sú spomalené. Deje sa to preto, že nedostatok spánku ovplyvňuje naše kognitívne schopnosti a poškodzuje náš mozog podobným spôsobom ako alkohol. Existujú štúdie, ktoré preukázali, že nepretržité bdenie počas 24 hodín môže mať rovnaký vplyv na našu kognitívnu výkonnosť ako koncentrácia alkoholu v krvi v množstve 0,10 %.

Práve počas spánku si náš mozog upevňuje získané informácie a vytvára si spojenia, vďaka ktorým sa zlepšuje naša pamäť i schopnosť učiť sa. Pri nedostatku spánku sa znižuje schopnosť mozgu uchovávať informácie, čo vedie k ťažkostiam s pamäťou a nadobúdaním nových informácií.

Pamätáte si, čo sa vám snívalo?

Všetci máme vo svojom okolí ľudí, ktorí tvrdia, že nesnívajú. Nie je to pravda – sny mávame všetci, nie všetci si ich ale pamätáme. Počas spánku prechádzame rôznymi fázami a snívanie počas týchto fáz je tiež rozdielne. Najživšie sny sa dejú počas paradoxného (snového) spánku (REM spánok) a práve toto sú sny, ktoré si s najväčšou pravdepodobnosťou zapamätáme. Snívame aj počas tichého (ortodoxného) spánku (non-REM spánok), ale je preukázané, že tieto sny si pamätáme menej často a ich obsah je pomerne pokojný.

REM spánok telo ochromí

„REM spánok je tzv. paradoxný alebo snový. Predovšetkým v tejto fáze snívame. Sny môžeme veľmi aktívne prežívať, ale máme svalové ochabnutie, aby sme počas spánku neublížili sebe a okoliu. Čiže keď sú sny pohybové, tak sa to neprejaví pohybmi končatín. Práve vtedy je zablokovaný motorický systém, a preto dokážeme aj takéto sny prežívať a mať veľmi živé sny. Niektorí ľudia však môžu mať problémy, ktoré sa prejavia práve poruchami v podobe námesačnosti, škrípania zubami, nočnými morami alebo desmi.“, hovorí MUDr. Imrich Mucska, odborník v oblasti spánkovej medicíny.

Pre stabilné emócie sú dôležité sny

Sny bývajú občas veľmi príjemné, inokedy nás vystrašia či mätú. Prečo ale vôbec snívame? Presný účel snov zostáva záhadou, vedci však naznačujú, že sny zohrávajú kľúčovú úlohu v emocionálnej regulácii. Napriek snahe vedeckej obce presný účel snov naďalej zostáva záhadou. Niektoré z najvýznamnejších teórií tvrdia, že snívanie nám pomáha spracovať a lepšie porozumieť spomienkam a zážitkom a podporuje našu emočnú reguláciu. Ako?

Počas REM spánku sa mozgová aktivita zvyšuje a naše telo sa dočasne ochromí. Tento stav umožňuje mozgu simulovať rôzne emocionálne scenáre. Vďaka analýze emocionálnych zážitkov počas snov si náš mozog dokáže vytvárať spojenia a spomienky. Pomáha nám to pri spracovávaní rôznych emócií, keď bdieme.

Na tom, v akej polohe spíme, záleží

Všetci máme preferovanú polohu spánku – niekto rád spí na chrbte, iný na bruchu či na boku. Vedeli ste ale o tom, že tieto polohy môžu vplývať na naše zdravie? Napríklad spánok na chrbte sa vo všeobecnosti považuje za najlepšiu polohu na vyrovnanie chrbtice. Je výbornou prevenciou bolestí chrbta a krku. Ak vás trápia vrásky, spite na chrbte, pretože v tejto polohe vaša tvár netlačí na vankúš. Spanie na chrbte ale nie je vhodné pre ľudí s príznakmi spánkového apnoe a chrápania, pretože v tejto polohe jazyk a mäkké tkanivá v hrdle blokujú dýchacie cesty.

Robí vám spánok vrásky?

Milujete spánok na bruchu? V tom prípade by ste mali vedieť, že táto poloha môže zaťažiť váš krk a chrbticu. Odporúčame preto takomto spaní používať iba tenký vankúš, najlepšie žiaden. Znížite tak záťaž na váš krk. Okrem toho pri spaní na bruchu tlačí tvár na vankúš, čo prispieva k vzniku vrások.

Aj spánok na boku môže byť prospešný pre naše zdravie – ak spíte na ľavom boku, pomáhate tráveniu a znižujete riziko refluxu. Spanie na boku sa všeobecne odporúča tehotným ženám, pretože zlepšuje prekrvenie maternice.

Existuje optimálna dĺžka spánku?

Hovorí sa, že dospelý človek by mal spať približne 8 hodín denne (v noci). Samozrejme, potreba spánku je individuálna, každý z nás má iný spánkový cyklus a niekto sa prebudí s pocitom vyspatia už po 6 či 7 hodinách. Naopak, iní si radi pospia podstatne dlhšie, ale ani to nemusí byť pre zdravie dobré - napríklad pri dĺžke spánku nad 9 hodín sa u človeka podstatne zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

Zatiaľ čo ideálne množstvo spánku pre dospelých je vo všeobecnosti 7 až 9 hodín za noc, deti a dospievajúci potrebujú viac spánku kvôli požiadavkám na rast a vývoj. Novonarodené deti spia približne 14 až 17 hodín denne, pričom s pribúdajúcim vekom sa ich počet postupne znižuje. Deti v školskom veku potrebujú 9 až 11 hodín spánku, kým tínedžeri by mali byť v rozsahu 8 až 10 hodín. Všetko to tiež závisí od individuálnych potrieb a faktorov životného štýlu.

Spíme menej ako naši predkovia

Potvrdzuje to aj MUDr. Imrich Mucska: „Hlavný problém, ktorý máme, je industrializácia. Máme osvetlenie, ktoré tu nebolo pred 150 rokmi. Máme techniku, ktorá nás nielen zabáva, ale, bohužiaľ, aj skracuje spánok. Dá sa povedať, že za 100 rokov sme si skrátili spánok o hodinu, hodinu a pol. A to sa už prejavuje na niektorých ochoreniach, ktoré môžu mať priamy súvis s krátkym alebo nekvalitným spánkom.“

Je dôležité uvedomiť si, že kvalita spánku je rovnako dôležitá ako jeho dĺžka. Hlboký, regeneračný spánok je rozhodujúci pre celkové zdravie a psychickú pohodu, a to bez ohľadu na vek. Prečítajte si naše tipy ako spať kvalitne a zdravo.

Ak málo spíme, nechudneme

Mnoho ľudí snažiacich sa zhodiť pár nadbytočných kíl si neuvedomuje potrebu regenerácie. Dostatok spánku by mal byť súčasťou celkovej stratégie počas chudnutia. Výskumy ukazujú, že nedostatok spánku môže dokonca prispieť k zvýšeniu telesnej hmotnosti a zvýšiť riziko obezity.

Nedostatok spánku mení aj náš apetít – ak je naše telo málo oddýchnuté, túži po vysoko kalorických potravinách bohatých na sacharidy. Nedostatok spánku totiž narúša rovnováhu hormónov, ktoré regulujú hlad a sýtosť, čo vedie k zvýšenej chuti do jedla.

Nedostatok spánku navyše ovplyvňuje schopnosť tela spracovať a rozložiť glukózu. Môže to viesť až k riziku vzniku inzulínovej rezistencie a cukrovky. Logicky, ak nie sme oddýchnutí, zhoršuje sa náš fyzický výkon, čo sťažuje cvičenie a efektívne spaľovanie kalórií.

Spomínané výživové doplnky

Foto: Shutterstock
Text: Avita