Kortizol je jedným z mnohých hormónov produkovaných v ľudskom tele a kvôli jeho úlohe v stresovej reakcii tela sa často označuje ako stresový hormón. Okrem množstva ďalších dôležitých funkcií je kortizol zodpovedný za reguláciu metabolizmu. Preto, ak sa pýtame, či jeho nadmerná hladina v organizme môže viesť k priberaniu na váhe, je to to isté, ako keby sme sa pýtali, či priveľa stresu môže spôsobiť, že priberieme nechcené kilá. Odpoveď na obe otázky je: áno.

Bojuj, alebo uteč

Kortizol je steroidný hormón, ktorý patrí do triedy hormónov nazývaných glukokortikoidy. Telo ho produkuje v nadobličkách a okrem toho, že pomáha pri stresovej reakcii tela, plní aj mnohé ďalšie funkcie. Ide napríklad o zvýšenie hladiny cukru v krvi, zníženie zápalu či potlačenie imunitného systému, a pomáha pri metabolizme živín.

Tento stresový hormón sa uvoľňuje v úzkom vzťahu s cirkadiánnym rytmom nášho tela, pričom 50 – 60 % kortizolu sa uvoľňuje po približne 30 – 40 minútach bdenia, a jeho hladina potom počas dňa klesá. Jeho produkcia a uvoľňovanie je regulované hypofýzou a hypotalamom, ktoré sú umiestnené v mozgu.

V období zvýšeného stresu sa z nadobličiek uvoľňuje kortizol a adrenalín. Následkom je zvýšenie srdcovej frekvencie a hladiny energie a príprava tela na potenciálne škodlivú situáciu. Naše telo sa dostáva do režimu tzv. akútnej stresovej reakcie, známej ako „bojuj, alebo uteč“, čím sa dočasne pozastavia bežné telesné funkcie a metabolizmus sa spomaľuje. Aj keď je táto odpoveď tela na stres normálna, pokračujúce zvyšovanie kortizolu môže viesť k negatívnym vedľajším účinkom.

Hormonálna regulácia

Telesnú hmotnosť ovplyvňuje množstvo faktorov – medzi najdôležitejšie z nich radíme hormonálnu reguláciu. Zatiaľ čo hladina hormónov ako je kortizol je zvyčajne endokrinným systémom tela udržiavaná na určitej úrovni, existujú určité situácie, v ktorých sa hodnoty stresového hormónu v tele môžu až priveľmi znížiť alebo, naopak, zvýšiť.

Vysoké hladiny kortizolu môžu podporovať prejedanie sa

Malé zvýšenie hladín kortizolu v reakcii na stres je úplne normálne a nie je pravdepodobné, že spôsobí negatívne vedľajšie účinky. Avšak v niektorých prípadoch môžu hladiny kortizolu zostať až chronicky zvýšené. Zvyčajne je to spôsobené stresom.

Keď sú hladiny kortizolu dlhodobo zvýšené, môžu sa vyskytnúť vedľajšie účinky. Patrí medzi ne napríklad naberanie na váhe a vysoký krvný tlak, ale i únava, zmeny nálady, podráždenosť a problémy so sústredením. Fyzickým prejavom je začervenaná tvár a rednutie kože. V chronickom strese môže byť taktiež ťažké udržať si zdravé stravovacie návyky, pretože zvýšené hladiny kortizolu môžu spôsobiť túžbu po sladkých, mastných a slaných jedlách.

Štúdia z roku 2004 zistila súvislosť medzi vyššou hladinou kortizolu a vyšším množstvom brušného tuku v skupine 172 mužov a žien, čo naznačuje, že zvýšené množstvo kortizolu v organizme môže viesť k prejedaniu.

Toxický tuk

Nadbytok kortizolu môže tiež viesť k zníženej produkcii testosterónu, čo môže mať za následok zníženie svalovej hmoty, ako aj spomalenie toho, koľko kalórií telo spaľuje.

Navyše hmotnosť, ktorú priberieme v dôsledku prudkého nárastu hladiny kortizolu, sa často hromadí okolo brucha. Tuku nahromadenému okolo pása sa pripisuje rozvoj srdcovo-cievnych ochorení, vďaka čomu si vyslúžil prezývku „toxický tuk“.

Nízke hladiny stresového hormónu môžu spôsobiť stratu hmotnosti

Rovnako ako vysoké hladiny kortizolu môžu spôsobiť zvýšenie telesnej hmotnosti, nízke hladiny môžu v niektorých prípadoch pôsobiť opačne – dochádza k strate hmotnosti.

Medzi najvýznamnejšie príznaky nízkej hladiny kortizolu patrí znížená chuť do jedla a strata hmotnosti, únava a závraty, a nízka hladina cukru v krvi. Pacienti s nedostatočnou hladinou stresového hormónu mávajú chuť na slané, pociťujú nevoľnosť, trápi ich vracanie alebo bolesť brucha, ale i bolesť svalov alebo kostí.

Ako pri vysokom kortizole nepribrať

Každodenne sa stretávame s množstvom stresorov, ktoré potenciálne prispievajú k zvýšenému kortizolu. Existuje však niekoľko účinných metód na riadenie hladiny stresového hormónu a následnú prevenciu proti priberaniu.

• Nájdite si čas na oddych – jednoducho každý deň chvíľu relaxujte. Skúste jogu alebo meditáciu - hlboké dýchanie môže pomôcť vrátiť produkciu stresového hormónu späť na normálnu úroveň.
• Spite – doprajte vášmu telu dostatok oddychu aj počas noci a spite dostatočne dlho a hlavne kvalitne.
• Zabráňte nadmernému ukladaniu prázdnych kalórií – jedzte zdravo.
• Zostaňte aktívni – cvičte. Choďte si zabehať alebo sa vyberte na prechádzku s rodinou, cvičte doma alebo v posilňovni. To všetko vám pomôže udržať si štíhlu líniu. Aktívny pohyb je obzvlášť dôležitý počas dlhých období vysokých hladín kortizolu.
• Zabudnite na diéty! V posledných rokoch trh zaplavili produkty sľubujúce rýchle spaľovanie kalórií a zázračné chudnutie. Zneužívajú pritom poznatky zo štúdií o kortizole a prírastku hmotnosti. Väčšina lekárov odporúča pacientom, aby sa týmto produktom vyhýbali, pretože žiadne nezávislé štúdie publikované v uznávaných lekárskych časopisoch nepreukázali súvislosť týchto produktov s redukciou kortizolu alebo chudnutím.

Je dôležité uvedomiť si, že neexistuje žiadny zázračný liek na zvýšený kortizol. Cvičenie, správne stravovanie a relaxácia sú najlepšie metódy na zníženie týchto škodlivých hladín hormónov, ktoré sa zvýšili v reakcii na stres.

Ako upokojiť telo aj myseľ

Jeden z najdôležitejších liekov v ajurvédskej medicíne, ktorý sa používa na úľavu voči stresu a úzkosti po dlhé stáročia, je ashwagandha, ktorá okrem mnohých iných benefitov znižuje hladinu stresového hormónu. Kvalitný produkt s dostatočnou dávkou prášku z koreňa ashwagandhy pomáha bezpečne manažovať stres.

Jedinečný lipozomálny komplex Relaxin, pozostáva okrem ashwagandhy aj zo špeciálneho extraktu zo šafránu, ktorý obsahuje komplex bioaktívnych látok zodpovedných za zlepšenie nálady u ľudí s príznakmi úzkosti, depresie, stresu, a ktorých trápi zlý spánok. Pôsobí ako prírodné antidepresívum bez vedľajších účinkov.

Pri nervovom vypätí a nadmernom strese sa tiež odporúča zvýšiť dávky vitamínov. Do jedálnička skúste preto zahrnúť aj omega-3 nenasýtené kyseliny (nájdeme ich napr. v olejoch, orechoch a semienkach) a potraviny s vysokým obsahom L-tryptofánu - aminokyseliny, z ktorej mozog vyrába sérotonín (obsahuje ju napríklad parmezán, sezamové a slnečnicové semiačka, banány, avokádo i orechy).

Vhodné výživové doplnky

Foto: Shutterstock
Text: Avita