Materské mlieko najlepšie podporí imunitu malých detí – ale čo potom?
Vedeli ste o tom, že základ imunitného systému sa tvorí už v prenatálnom období, teda v čase, keď je bábätko ešte u mamičky v brušku? Toto obdobie, a prvé roky po narodení dieťatka, je pre vývoj imunity najdôležitejšie. Po pôrode sú však funkcie a množstvo niektorých zložiek imunitného systému znížené. V súčasnosti sa opäť čoraz viac hovorí o význame dojčenia a medzi mamičkami môžeme pozorovať trend dojčiť bábätko dlhšie, ako tomu bolo v minulosti. Výživa v ranom období je totiž najvýraznejším faktorom, ktorý má zásadný vplyv na vývoj imunity dieťaťa. Optimálnu výživu pre malé dieťa predstavuje práve materské mlieko.
Dieťatko, ktoré je dojčené, dostáva v potrave okrem dôležitých nutričných látok aj imunoaktívne zložky a ďalšie látky (napríklad oligosacharidy), ktoré pomáhajú vytvoriť v tráviacom trakte zdravú mikroflóru. Tá zabezpečuje správne fungovanie slizničného imunitného systému. Črevná mikroflóra detí, ktoré nie sú dojčené, je odlišná a tento fakt má výrazný vplyv aj na vývoj imunity dieťatka.
Preto ak dieťa nemôže byť dojčené, pri výbere náhradnej mliečnej výživy by si rodičia mali vyberať také formuly, ktoré napodobňujú zloženie materského mlieka nielen obsahom nutričných látok, ale aj pozitívnym pôsobením na črevnú mikroflóru.
Imunitný systém sa vyvíja celý život
V brušku matky si bábätko formuje všetky bunky a mechanizmy imunitnej odpovede. Prechod pôrodnými cestami predstavuje prvý kontakt dieťatka s mikroorganizmami. Novorodenec je následne vystavený veľkému množstvu baktérií z prostredia a ako dieťa rastie, aj imunitný systém postupne dozrieva a v období puberty zvyčajne už funguje rovnako ako u dospelého človeka. Prirodzeným procesom je zníženie imunitných funkcií počas toho, ako organizmus starne.
Imunitný systém dieťaťa ovplyvňuje veľké množstvo faktorov – patria medzi ne rôzne alergie matky, užívanie liekov či požívanie alkoholu a fajčenie počas tehotenstva a v období dojčenia, ochorenie a liečba dieťatka v prvých mesiacoch života, ale i spôsob pôrodu či znečistenie ovzdušia. Tehotné ženy by si mali dávať pozor na svoj životný štýl, pretože ich dieťatko ovplyvňujú vonkajšie faktory cez pupočníkovú krv. Najvýznamnejším faktorom je však výživa bábätka, kedy platí, že nesprávne zloženie alebo nevhodný kalorický príjem zvyšuje pravdepodobnosť výskytu rôznych ochorení nielen v detstve, ale i v dospelosti.
V porovnaní s minulosťou dnes mamičky viac dbajú na hygienu svojich detí, ale pri malých deťoch to naozaj netreba preháňať. Tzv. hygienická hypotéza tvrdí, že ak dieťatko v ranom detstve vystavujeme mikróbom, robíme dobre. Je to totiž nevyhnuté pre správne dozrievanie jeho imunity. Táto hypotéza predpokladá, že nedostatok mikrobiálnych podnetov v detstve má za následok vývoj rôznych alergií a autoimunitných ochorení.
Prečo sú škôlkari tak často chorí?
Pri nástupe dieťatka do škôlky (v období od 3 rokov) sa v rámci väčšieho kolektívu dieťa stretáva s množstvom nových baktérií a vírusov a istý čas trvá, kým si jeho organizmus vytvorí imunitnú pamäť. V tomto období je normálne, že sa prechodne zvýši chorobnosť dieťaťa. Imunitný systém by mal byť funkčný približne od veku 5 rokov. Preto u starších detí, ktoré už navštevujú školu, funguje imunitný systém veľmi podobne ako u dospelého človeka a tieto deti už nebývajú tak často choré.
Už pri škôlkaroch majú rodičia možnosť pristúpiť k imunostimulačnej liečbe – teda podpore imunity dieťaťa. Tá môže byť prírodná alebo syntetická. V rámci prírodnej liečby sa často využíva cesnak, propolis, echinacea a rakytník alebo zázvor, ktorý sa ale odporúča až pre deti od 6 rokov. Pri syntetickej liečbe rodičia siahajú napríklad po probiotikách, vitamínoch (najmä vitamíne C a vitamíne D) a enzýmoch.
Už v jednej tablete denne podporia črevnú mikroflóru a imunitu dieťatka Probiotiká plus vláknina, ktoré je možné zakúpiť v 100% biologicky rozložiteľnom EKO obale s týždennou dávkou pre dospelého (2-týždennou pre deti od 3 rokov) navyše.
Množstvo epidemiologických štúdií potvrdzuje, že nízka hladina vitamínu D má súvis so zvýšenou pravdepodobnosťou vzniku niektorých ochorení – vrátane tých autoimunitných. Vitamín D sa už v minulosti podával deťom s rachitídou, ktoré častejšie trpeli infekciami dýchacích ciest. Vitamín D je dôležitý nielen pre posilnenie imunitného systému a zvýšenie ochrany horných dýchacích ciest, ale jeho dostatočná hladina chráni deti pred poruchami vývoja kostí. Jeho suplementácia je dôležitá už u novorodenca.
Rodičia by sa v snahe posilniť imunitu dieťaťa mali zamerať aj na minerál zinok, ktorý má významné účinky protivírusovej obrany. Jeho nízka hladina sa prejavuje častými infekciami horných dýchacích ciest.
Vitamíny D a C a minerál zinok sú esenciálne pre správne fungovanie imunitného systému a posilnenie obranyschopnosti. Ideálnym produktom na podporu imunity detí je preto ich lipozomálne spojenie. Už pol čajovej lyžičky denne posilní imunitu deťom od 3 rokov.
