Každý rok na konci leta, keď už môžeme vo vzduchu cítiť prichádzajúcu jeseň, sa začína sezóna prechladnutia a chrípky. Zamysleli ste sa ale niekedy, prečo je to tak? Prečo sa zdá byť naša imunita silnejšia počas leta, no s príchodom chladných dní sa obranyschopnosť nášho tela znižuje? Naozaj sa so zmenou ročných období mení aj naša imunita?

Sezónne výkyvy imunity

Človek počas svojho života prechladne v priemere 200-krát. Zdá sa vám to veľa? Ak si to zrátame, väčšina z nás naozaj prežije 3 - 5 rokov s kašľom, upchatým nosom či bolesťou hlavy a hrdla. Vďačíme za to vírusovej infekcii horných dýchacích ciest. Bežná nádcha je zvyčajne neškodná a najčastejšie ju vyvolajú rinovírusy, ktorých existuje asi 160 rôznych typov, ktoré nám dokážu spôsobiť prechladnutie. Keďže vírusy často menia spôsob, akým napádajú náš imunitný systém (mutácie v ich genetickom kóde), dokážu odolať akejkoľvek predchádzajúcej imunite, ktorú si naše telo vytvorilo. To spôsobuje opakované nádchy a kašle.

Vírusy majú radi chlad

Prechladnúť uprostred leta síce môžeme, ale rinovírusy nemajú radi teplo, čo čiastočne vysvetľuje, prečo vírusový kašeľ a nádcha prevláda najmä v zimných mesiacoch. Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že náš imunitný systém je počas leta silnejší. Okrem toho, UV slnečné lúče, ktoré sú účinné v boji proti infekcii, sú v chladných zimných mesiacoch nižšie. Navyše, náš nos v dôsledku chladu zvyšuje náchylnosť na prienik vírusov.

V chladnejšom počasí trávime viac času v interiéroch blízko seba, často bez otvárania okien a pravidelného vetrania. Vytvárame tak ideálne podmienky na šírenie choroboplodných zárodkov. S nedostatkom slnečného svetla klesá hladina vitamínu D v našom tele a náš imunitný systém takpovediac slabne. Vitamín D je totiž kľúčový faktor obranyschopnosti proti infekciám.

Sezónnosť ovplyvňuje imunitu

Štúdia z University of Cambridge z roku 2015 potvrdzuje, že náš imunitný systém sa mení v závislosti od ročného obdobia. Výsledky štúdie pomáhajú vysvetliť, prečo sa niektoré zdravotné problémy, ako sú napríklad srdcové choroby a reumatoidná artritída, zhoršujú v zime. Táto štúdia ukazuje, že aktivita takmer štvrtiny našich génov sa líši podľa ročného obdobia, pričom niektoré sú aktívnejšie v zime a iné v lete. Táto sezónnosť ovplyvňuje aj naše imunitné bunky a zloženie našej krvi a tukového tkaniva (tuku).

Ukázalo sa napríklad, že hladiny niektorých imunitných buniek v krvi, ako sú lymfocyty či neutrofily, sa v priebehu roka menia. Rovnako aj hladiny niektorých zápalových molekúl, ako sú cytokíny a C-reaktívny proteín (CRP), sezónne kolíšu.

Imunita je aktívna celý rok

Tieto zmeny v hladinách rôznych parametrov v krvi môžeme pripísať hlavne rôznej aktivite génov v našich imunitných bunkách, ktoré reagujú na podnety prostredia. Ovplyvňuje ich najmä dĺžka dňa (slnečné svetlo) a tiež teplota a vlhkosť vzduchu. Niektoré gény sú aktívnejšie v lete, iné zas v zime. Okrem toho môžu imunitnú odpoveď nášho tela ovplyvniť aj iné faktory - vek, genetika a základné zdravotné podmienky.

Náš imunitný systém síce vykazuje sezónne zmeny, no je stále aktívny počas celého roka.

Naša imunita chce, aby sme jedli sezónne

Všimli ste si, že v rôznych obdobiach roka máte chuť na rôzne jedlá? So zmenou ročného obdobia akosi prirodzene meníme aj náš jedálniček - stravujeme sa sezónne a možno o tom ani netušíme. Zrazu máme chuť na potraviny plné živín, ktoré naše telo v danom období práve potrebuje. Ide o inštinkt, ktorému by sme mali naslúchať.

Čo je to vlastne sezónne stravovanie? Ide o konzumáciu potravín, ktoré sú práve v sezóne – teda dozrievajú počas určitého ročného obdobia a sú vypestované a zozbierané lokálne. Takéto stravovanie má mnoho výhod, a to nielen pre naše imunitné zdravie, ale aj pre životné prostredie. Viac o sezónnom stravovaní si prečítajte v našom článku Prečo by sme sa mali stravovať sezónne? + Recept.

TIP - Aké sezónne produkty nakupovať počas chladných mesiacov?

Počas zimy sme najviac náchylní na prechladnutie, preto si povedzme, čo by sme mali zaradiť do nášho jedálnička. Medzi hlavné sezónne potraviny počas zimy patrí koreňová a listová zelenina. Na miestnom farmárskom trhu v zimných mesiacoch určite nájdete zeler a koreňovú zeleninu ako mrkva, repa, či paštrnák, ale aj brokolicu, karfiol, kel a zemiaky. Toto všetko sú suroviny, z ktorých si viete pripraviť chutné a zdravé zeleninové vývary, ktoré vás v chladných dňoch zaručene zahrejú.

Siahnite po kyslej kapuste, ktorá je plná probiotík, obsahuje veľké množstvo vlákniny a priaznivo pôsobí na trávenie. Okrem toho obsahuje veľa živín, napríklad vitamíny C, E a K, vitamíny skupiny B, železo, draslík či zinok.

Nezabudnite na superpotraviny a bylinky

Ak na raňajky jedávate ovsenné kaše, robíte dobre. Ovsenné vločky sú totiž považované za superpotravinu, ktorá je lokálna a vždy dostupná. Zájdite si na trh, kde aj počas zimy nájdete všetko, čím si môžete kašu dochutiť – sušené ovocie, semienka, orechy, mak i med.

Zaraďte do jedálnička chren, ktorý je bohatý na živiny a pôsobí antibakteriálne a tiež pozitívne vplýva na črevnú mikroflóru. Nezabúdajte na cibuľu a cesnak, ktorý má taktiež antibakteriálne a antivírusové účinky. Počas zimnej sezóny nájdete na trhu množstvo lokálnych korenín a sušených byliniek, nevynechajte zázvor a škoricu, ktoré organizmus zahrejú.

S blížiacim sa jesenným obdobím si prečítajte náš článok Ako pripraviť imunitu na sychravú jeseň.

Spomínané výživové doplnky

Foto: Shutterstock
Text: Avita