Prítomnosť stresu v našom živote môže byť veľmi zaťažujúca, je však úplne prirodzená. S rozvojom života na Zemi sa u živých organizmov vyvinuli komplexné systémy stresovej reakcie, ktoré nám pomáhajú prekonať situácie, v ktorých sa cítime v ohrození, alebo také, ktoré nám spôsobujú veľkú záťaž. Stres môže byť do určitej miery pozitívny, ak je ho ale príliš veľa, negatívne dôsledky sa prejavia na našom zdraví.
Pozitívny stres
Stres môže byť skutočne prospešný, ale iba vtedy, ak ho v našom živote nie je príliš veľa a máme ho pod kontrolou. V opačnom prípade ide o chronický stres, ktorý takpovediac kontroluje (ovláda) nás a my na podnety, ktoré v nás vyvolávajú napätie, reagujeme neadekvátne. Organizmus, ktorý je dlhodobo vystavovaný nekontrolovanému stresu, to pocíti na zhoršenej zdravotnej kondícii. Stres sa totiž podpisuje pod vznik množstva chorôb, ktoré postihujú kardiovaskulárny systém, imunitu i psychické zdravie.
Naše telo nie vždy vníma stres ako niečo negatívne. Existujú situácie, kedy má na nás pozitívny vplyv. Jednoduchým príkladom je akákoľvek športová aktivita. Pre naše telo totiž predstavuje stresový podnet. Avšak počas cvičenia posilňujeme kardiovaskulárny systém i metabolizmus, zvyšujeme si nielen fyzickú, ale i mentálnu kondíciu a celkový výkon. Cvičenie je pre náš organizmus istou formou stresu, ktorá má ale pre naše telo množstvo benefitov a ktorú vnímame ako niečo pozitívne a príjemné.
Stresové hormóny
Ak sa ocitneme v situácii, ktorá na nás pôsobí stresujúco, nadobličky začnú vylučovať dva stresové hormóny, ktoré nám pomáhajú danú situáciu zvládnuť. Ide o adrenalín a kortizol.
Na to, aby sme dokázali prekonať záťažovú situáciu, je nevyhnutný adrenalín. Ide o hormón, ktorý zvyšuje krvný tlak a činnosť srdca. Po prekonaní stresovej situácie sa vylučovanie adrenalínu vráti do normálu. Avšak pri chronickom strese naše srdce stále pracuje veľmi rýchlo a hladina adrenalínu je vysoká, čo môže viesť k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení, zvýšenému riziku mŕtvice alebo srdcového infarktu
Druhým stresovým hormónom je kortizol, ktorého príliš vysoká hladina môže viesť k poškodeniu mozgu a rozvoju psychických porúch.
Prejavy stresu
V živote človeka sú obdobia, kedy je stresových podnetov jednoducho príliš veľa. Ak sú veľmi intenzívne, pretrvávajú dlho a my si s nimi nevieme rady, môžu sa na nás začať prejavovať negatívne dôsledky stresu – zmeny nálady, podráždenosť, pocit úzkosti, depresívne nálady, bolesti hlavy či nespavosť.
Počas záťažových situácií, ktoré v nás vyvolávajú stres, spotrebuje náš organizmus až 20-násobne viac horčíka. Horčíku sa preto hovorí aj antistresový minerál a v období zvýšeného stresu či napätia nám dokáže užívanie magnézia pomôcť.
Stres neškodí iba našej psychike
Počas stresovej reakcie produkuje pečeň glukózu navyše, aby telu dodala energiu. Pri chronickom strese telo nemusí byť schopné zvýšené množstvo glukózy v krvi spracovať a vzniká tu riziko rozvoja diabetu druhého typu.
Stres negatívne vplýva aj na naše trávenie. Okrem pocitu refluxu či pálenia záhy spôsobuje i hnačky alebo zápchu.
Dlhodobé či príliš časté vylučovanie stresových hormónov oslabuje náš imunitný systém a znižuje odolnosť organizmu voči patogénom. Je preukázané, že počas stresu sa z choroby či úrazu zotavujeme podstatne dlhšie.
Pozor na riziko infekcie pohlavných orgánov
Chronický stres vplýva aj na naše pohlavné ústrojenstvo. U mužov dlhotrvajúci stres znižuje tvorbu testosterónu, čo má za následok pokles tvorby spermií a môže viesť k erektilnej dysfunkcii až impotencii.
U žien má stres výrazný vplyv na menštruačný cyklus, kedy dochádza k nepravidelnej menštruácii, výraznej zmene intenzity krvácania alebo zvýšenej bolesti.
Chronický stres okrem toho u oboch pohlaví zvyšuje riziko infekcie pohlavných orgánov.
Zvládnite stresové situácie lepšie
Prežiť život bez stresu nie je možné. Pre naše zdravie je ale zásadné zvládať stresové situácie a nenechať sa stresom ovládať.
Prvým krokom je zamerať sa na faktory, ktoré v nás stres vyvolávajú a pokúsiť sa im čo najčastejšie vyhnúť. Ak sa im ale vyhnúť nedá, musíme nájsť spôsob, ako sa s nimi vyrovnať.
Mnohým ľuďom pomáha zmeniť svoj životný štýl a zamerať sa na zdravé stravovanie, je potrebné dopriať si dostatočný nočný spánok, pravidelne sa venovať športovej aktivite, stretávať sa s rodinou či priateľmi, ale i dostatočne odpočívať a vyhýbať sa alkoholu a kofeínu.
Ashwagandha podporuje zdravú stresovú reakciu
Ashwagandha je prírodný adaptogén, ktorý znižuje oxidačný stres a tým, že znižuje stresový hormón kortizol, podporuje zdravú stresovú reakciu.
Adaptogény ovplyvňujú procesy v organizme tak, aby sa vytvorila odolnosť organizmu proti nepriaznivým vplyvom.
Chronický stres spôsobuje zníženú tvorbu testosterónu, čo môže mať za následok problém s otehotnením. Užívanie Ashwagandhy môže pomôcť k zvýšeniu produkcie testosterónu a podporuje sexuálne a reprodukčné zdravie.
Foto: Shutterstock
Text: Avita
