Selén je stopový prvok, ktorý objavil švédsky lekár a chemik Jöns Jakob Berzelius začiatkom 19. storočia. Trvalo však ďalších 140 rokov, kým sa zistilo, aký je vlastne jeho význam pre ľudské zdravie. Okrem iných benefitov je dôležitý najmä pre udržanie normálnej funkcie štítnej žľazy a imunitného systému a odporúčal sa užívať v doplnkoch výživy aj počas pandémie covidu-19 najmä v kombinácii s vitamínmi C, D, zinkom či melatonínom.

Ľudstvo spočiatku poznalo iba dva extrémy – buď prejavy jeho závažného nedostatku selénu, alebo naopak jeho toxicitu. Nesmierny význam selénu pre zdravie bol zistený až neskôr.

Nadmerný príjem selénu spôsobuje selenózu

Toxicite selénu, prejavom jeho nadmerného príjmu, sa hovorí selenóza. Môže byť akútna (jednorazové predávkovanie vysokou dávkou) a chronická (pravidelný príjem nadmerných dávok dlhší čas).

Prvýkrát opis chronickej selenózy podal v 13. storočí Marco Polo. Ten poukázal na toxické pôsobenie niektorých rastlín na kone a na dobytok. Všimol si, že ak sa na pastvinách nachádzali určité rastliny vo väčšom množstve a dobytok či kone ich konzumovali, vo veľkom množstve strácali hrivu a srsť, dokonca prichádzali o kopytá. Postupne chradli a hynuli.

Trvalo ďalších sedem storočí, kým americkí vedci toto pozorovanie potvrdili. V určitých oblastiach Ameriky s pôdou bohatou na selén majú rastliny určitých konkrétnych rodov schopnosť skoncentrovať v sebe veľké množstvo selénu z pôdy. Ak ich následne vo veľkom konzumujú zvieratá, majú problémy. Takéto rastliny sa stali indikátormi selénu v pôde.

Selenóza postihuje napríklad obyvateľstvo a zvieratá žijúce v okolí uhoľných baní. Spaľovanie uhlia totiž zvyšuje obsah selénu v pôde. Pri dennom príjme selénu 5 mg (čo je 100-násobné prekročenie dennej dávky) vzniká lámavosť nechtov, závraty, gastrointestinálne ťažkosti.

Nedostatok selénu spôsobuje problémy so srdcom, kĺbami

V 30. rokoch minulého storočia bola v Číne opísaná endemická (čiže na určitom území sa vyskytujúca) kardiomyopatia. Ide o ochorenie srdcového svalu s poruchou funkcie srdca. Podľa provincie, kde ju po prvýkrát objavili, bola nazvaná chorobou Keshan. Postihovala najmä ženy v plodnom veku a deti.

Skoro 20 % populácie tu trpelo akútnym alebo chronickým zlyhávaním srdca. Po desiatkach rokov sa jednoznačne dokázalo jej spojenie so závažným nedostatkom selénu - denný príjem obyvateľstva bol menej ako 12 mikrogramov.

Aj mierny deficit selénu môže poškodiť srdce

Ďalšími syndrómami spojenými s ťažkým nedostatkom selénu je choroba Kishin-Beck, ochorenie kĺbov a okolitých kostí opísané v Číne a Tibete. A ešte endemický kreténizmus, ktorý bol opísaný v oblastiach so závažným nedostatkom selénu a jódu súčasne (v strednej Afrike).

Ľahký a stredne ťažký nedostatok selénu ale  nemá klinické prejavy. Skúsenosti z Fínska však dokazujú, že aj mierny deficit selénu s koncentráciou v krvi (sére) menej ako 45 mikrogramov na liter významne zvyšuje riziko ischemickej choroby srdca a úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby.

Dôležité je zloženie pôdy – u nás pozorujeme selénový deficit

Príjem selénu totiž závisí najmä od zloženia pôdy. Nedostatok selénu je rozšírený najmä vo východnej Európe a v niektorých oblastiach Číny. Podľa profesorky imunológie Márie Šustrovej Slovensko tiež patrí medzi krajiny selénového deficitu. Koncentrácia v krvi u nášho obyvateľstva je významne nižšia ako v západnej Európe, napr. v porovnaní s Nórskom, Švédskom a Holandskom ho máme až dvojnásobne menej. V porovnaní s USA či Kanadou je denný príjem selénu u nás dva-, dokonca až trikrát nižší.

Aj v článku dvojice Maďarič-Kadrabová z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny Bratislava sa možno dočítať, že Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym obsahom selénu v pôde. Keď si pozrieme mapu - obsah selénu v pšenici vypestovanej v rôznych oblastiach Slovenska - najhoršie je na tom stredné Slovensko, od severu až po juh. Z hľadiska percentuálneho zastúpenia rôznych druhov potravín sú najväčšími prispievateľmi selénu v našom dennom príjme vajíčka a bravčové mäso, čo z hľadiska zdravej výživy nie je optimálne. Ak by sme jedli napr. kanadské obilie či šošovicu, budú mať 10-20-krát viac selénu v porovnaní s tou našou.

Amerika a Európa sú z hľadiska selénu dva rozdielne svety

Podľa publikácie Lži o zdraví, ktorú napísala dvojica Glenn Matten a Aidan Goggins, prvý nutričný terapeut s titulom magistra výživovej medicíny a druhý írsky farmaceut s magisterským vzdelaním v odbore nutričnej medicíny, si treba zapamätať jednu vec - Spojené štáty a Európa sú z hľadiska odlišného denného príjmu selénu dva úplne rozdielne svety.

V USA dostáva väčšina populácie svoju primeranú dávku selénu v bežnej potrave a nijaká ďalšia dávka im neprinesie benefit navyše. Viac totiž v prípade selénu neznamená ,,lepšie". V publikácii spomínajú Fínsko, ktoré prijalo zodpovednosť za zdravie svojich obyvateľov a pridáva selén do hnojív. ,,U európskych žien stačí pre dosiahnutie ideálnej hladiny prijímať 50-60 mikrogramov selénu, u mužov, najmä u tých, ktorí sa snažia o prevenciu rakoviny prostaty, by bolo rozumné dávku možno trochu navýšiť, povedzme do 100 mikrogramov denne," píšu autori.

Okrem priaznivého pôsobenia na imunitu, na zdravie vlasov či nechtov (v kombinácii so zinkom) laici pomerne málo vedia o tom, že najvyššia tkanivová koncentrácia selénu je v štítnej žľaze. Takmer dvojnásobná v porovnaní s pečeňou. Tzv. selénoproteíny svojím ochranným účinkom pred oxidačným stresom a ovplyvňovaním tvorby a účinku hormónov štítnej žľazy majú obrovský význam pri udržiavaní jej funkcie a integrity.

Selén a štítna žľaza – nielen jód je dôležitý!

V niekoľkých štúdiách sa zistilo, že pacienti s tzv. autoimunitou tyreoditídou (autoimunitný zápal štítnej žľazy) či s Graves-Basedowovou chorobou majú nižšie hladiny selénu v krvi. Tieto zistenia podčiarkujú vzťah medzi nedostatkom selénu a autoimunitou štítnej žľazy. Na túto tému sa uskutočnilo aj niekoľko štúdií, ktoré sledovali vplyv podávania selénu na laboratórne imunologické parametre pri autoimunitnej tyreoditíde a výsledky naznačili, že sa podarilo znížiť aktivitu autoimunitného zápalu. Výsledky týchto štúdií však neboli akceptované odbornými spoločnosťami natoľko, aby sa dostali do štandardných postupov - štúdie trvali krátko, boli malé a istý problém je aj v tom, že v rôznych krajinách je príjem jódu a selénu rôzny (závisí najmä od jeho obsahu v pôde, a tým v potravinách).

Predstavujú však napríklad nádej v situácii, keď má pacientka autoimunitný zápal štítnej žľazy a už sa iba ,,čaká" na vývoj hypotyreózy (znížená činnosť štítnej žľazy). Preto je určite vhodné konzultovať užívanie selénu so svojím endokrinológom v prípade obidvoch spomínaných ochorení.

Selén dokonca významne zlepšil ,,očný nález" (tzv. endokrinná orbitopatia - opuchy tkanív očnice, poruchy okohybných svalov...) pri Graves-Basedowovej chorobe a tento priaznivý účinok sa udržal pol roka po ukončení liečby (išlo o randomizovanú multicentrickú štúdiu u pacientok s Graves-Basedowovou chorobuou a stredne závažnou formou orbitopatie, keď sa podávalo 200 mikrogramov anorganického selénu a porovnávalo sa to s účinkom účinnej látky pentoxifylínu a placebom).

Lipozomálny Zinok + Selén

Zinok a selén patria medzi minerály, ktorých nedostatočnú hladinu v organizme si ľahko všimneme – kvalita našich nechtov a pokožky je zhoršená, alebo pozorujeme zvýšené vypadávanie vlasov. Zinok pôsobí na kožu nielen regeneračne a pomáha hojiť kožné trhliny, ale účinkuje aj proti vyrážkam. Okrem toho sa často pridáva aj do opaľovacích krémov, pretože našu kožu chráni pred škodlivým UV žiarením.

Selén je významný antioxidant, ktorý v bunkách znižuje oxidačný stres a kožu chráni pred predčasným starnutím. Vstrebateľnosť lipozomálneho produktu Zinok + selén patrí medzi najvyššie kvôli najmodernejšej lipozomálnej technológii. Tá zaručuje dostatočnú veľkosť a trvanlivosť molekúl.

Vhodné výživové doplnky

Foto: Shutterstock
Text: Avita